Napínam šľachy, napínam sily,

dnes – ako v včerajšom dni.

Obkľúčili ma, ach, obkľúčili,

len tak si ma lovia do počtu.

V tieni jedlí číhajú lovci

a cvakot dvojok prechádza v kŕče,

v kotrmelcoch sa zmenili vlci

na snehu v pohyblivý terč.

Lov na vlky beží, na vlky, ako sa sluší!

Na šedých tulákov, matky i mláďatá.

Honelník kričí a štekot psov ruje uši,

sneh, krv – ako medzi vlajočkami napätá

Ľavotu hrajú s vlkmi a s nami,

lovcov ruka nepozná chvenie!

Slobodu zviazali vlajočkami

a vyjú v pevnom presvedčení.

Úryvok z piesne od V.S. Vysockého "Lov  Vlkov"

Trpká pieseň, čo? Viete, milujem niektoré piesne Vladimíra Semionoviča Vysockého. Niektorým nerozumiem a asi ani nikdy nepochopím. A aj keď si vyberiete osobný faktor, aký mal život? Pieseň „Lov Vlkov“ nám tým najlepším možným spôsobom rozpráva o dobe, v ktorej žijeme. Vo veku Usvitu Svaroga. V Epoche Vlka. V Epoche Velesa.

Lovíme, ponáhľame sa k výstrelu

A neskúsime cez zákaz?!