<aside> 💡 V každom z nás je obrovský priestor naplnený silou. Jednou z hlavných lekcií nášho života je naučiť sa prijať túto silu v sebe. Sú ľudia, ktorí sami nedokážu takmer nič. Môžu robiť plány, diskutovať o nich s inými ľuďmi, fantazírovať o tom, aké skvelé bude pre nich žiť. A potom si spomínať, ako skvele žili. Ale to nie je všetko. Títo ľudia nikdy nepodniknú žiadne skutočné kroky na realizáciu svojich plánov. Ľudia tohto druhu často robia obrovské množstvo zbytočných pohybov tela a míňajú na to toľko energie, koľko by stačilo na uskutočnenie všetkého, čo si naplánovali. Ale všetka táto činnosť ich nepribližuje k ich cieľom, ani jeden krok. Jednoducho ich to oslobodzuje od energie, ktorá ich tlačila k realizácii týchto plánov. Ako sa naučiť vnímať svoju silu ako súčasť seba samého? Sila daná od narodenia všetkými Svetlými Bohmi a múdrymi Predkami...

</aside>

Dnes sa budeme rozprávať o týchto  témach. Na základe Védskych textov SAV, ktoré nám môžu poskytnúť pochopenie nášho životného potenciálu a nasmerovať ho na potrebné vektory, ktoré spúšťajú algoritmy nášho rozvoja.

Na začiatku tohto článku bol popísaný istý zhluk ľudí. Títo ľudia sme my sami. A v podobnej situácii sa nachádzame takmer všetci.

Koľkokrát som sa ocitol v podobnej pozícii? Zamyslite sa nad situáciou, keď potrebujete urobiť nejakú prácu, veľmi naliehavú prácu. Podnikli ste to dobrovoľne, môže to byť spojené s realizáciou vašich vlastných plánov. No v momente, keď potrebujete začať robiť túto prácu, nie je nezvyčajné, že dôjde ku kliknutiu. A toto vnútorné kliknutie vás prepne na čokoľvek, vezme vás bokom, od samotnej práce. To platí nielen pre pracovné záležitosti, ale aj doma. Počnúc počítačovými hrami či bezcieľnym blúdením po sociálnych sieťach, končiac zbytočným klebetením s nezaujímavými ľuďmi. Človek má pocit, že niekto vo vnútri nastavil akúsi bariéru, vzďaľujúcu sa od toho, čo sme naozaj chceli urobiť.

A prekonanie tejto bariéry si zvyčajne vyžaduje viac úsilia ako samotná práca. Aj keď sa nám ho podarilo spustiť, naďalej v nás existuje a mení naše činy na vynútené činy. Nie je to? Nie je to to, čo vás a mňa zastaví, keď je čas osláviť väčšinu našich sviatkov? Možno sa to stáva neprekonateľnou prekážkou pri každodennom Pravslávení, pri čítaní Chválospevu pred spaním, pred jedlom a po spánku? Čo ťa núti to nerobiť? Hoci je ťažké posúdiť dôležitosť týchto akcií, sú prvoradé. Oveľa viac energie sa vynakladá na nútené akcie a treba prekonať vnútorný odpor. To je to, čo robíme v každom okamihu. Bojujeme sami so sebou a vynakladáme na to takmer všetku vnútornú silu. Preto sú výsledky vášho konania v súvislosti s konkrétnou naliehavou záležitosťou ďaleko od tých, ktoré ste očakávali. Sme na to zvyknutí, že si ani nevieme predstaviť, ako sa dá žiť inak. Pre väčšinu ľudí je akákoľvek práca nútená a väčšina z nás nemá ani poňatia, ako zarobiť peniaze tým, čo vás zaujíma. Kto miluje svoju prácu? Ak je aspoň tucet tých, ktorí čítajú tento článok? Už je to dobré!

Neustále vynakladáme silu, aby sme sa prinútili. Ukážeme vôľu, chopíme sa práce, ale je tu bariéra. V slovách, ktoré predstavujeme, ale v našom vnútri, na úrovni obrazu sveta, existuje jasná a neprekonateľná opozícia voči tomu, čo dokážeme iba silou. Namiesto toho, aby sme robili s radosťou, robíme všetko silou. Venujte pozornosť výrazu: "Robíme silou." Uisťujem vás, že 90 % vašich aktivít počas dňa je nasilu. Ak prestanete do týchto akcií začleňovať aspekty moci, všetko sa rozvinie samo. Keď sa prestanete nútiť a začnete do každej akcie chodiť s radosťou a pochopením, že všetko, čo robíte, vás rozvíja a napĺňa väčšou silou. Potom budete mať prostriedky, ktoré môžete investovať do sily. A tieto prostriedky prinesú bohatú úrodu.

Uhádol som? Máš ty, môj čitateľ, pocit, že si na živobytie a vo všeobecnosti niečo na tomto svete môžeš zarobiť len násilím? Je to tak? Viem, že som to uhádol. Máme to doslova v krvi. Až do tej miery, že väčšina ľudí meria výsledok svojej činnosti únavou. To nie je pravda! Toto je klam, zmätok. V každej rodine existuje určitá deľba práce. Len si na chvíľu predstavte, že niekoho z rodiny baví upratovať byt, však? Sama o sebe je táto skutočnosť - záujem o zlepšenie ich priestranstva, celkom prirodzená. Ale ak dovolíte, aby sa tento záujem prejavil, vaše úsilie už nepôjde do celkového poradia. Z pohľadu väčšiny ľudí ten, kto robí zaujímavú prácu a robí ju rád, nerobí vôbec nič. Je to tak? To znamená, že musíte byť zaťažení ďalšou úlohou, ktorej realizácia si bude vyžadovať, aby ste sa sami zneužívali. Takto uvažuje väčšina zamestnávateľov. Tak by ste uvažovali aj vy, keby ste boli na ich mieste. Pri pohľade zvonku je to absurdná situácia. Takmer každá práca sa dá robiť s radosťou. A potom to prestane byť rabotou, stane sa to prácou. Toto je hlavný rozdiel medzi rabotou a prácou. Možno si myslíte, že práca je, keď pracujete pre seba. Slovo rabota ale nevylučujete a možno sa vám nepáči pracovať na sebe. Jediný rozdiel medzi rabotou a prácou je mať radosť z toho, čo vytvárate. Akákoľvek práca sa dá robiť s radosťou, jediné, čo sa vyžaduje, je ponoriť sa do prítomnosti.

Súčasnosť je stav, v ktorom neexistuje vnútorná opozícia. Naše telo, verte mi, sa rado hýbe! Najmä na neznámych cestách. Hlavné je, aby sme sa neponáhľali a nezaostávali, upadli do rytmu, ktorý je pre tento druh činnosti najvhodnejší. Každý Pravoslávny Staroverec sa môže pokúsiť vyčistiť byt sám, s potešením. Vyzlečte sa, pomôže vám to spojiť sa s vlastným telom a začať čistiť. Urobte to nahé. Bez ohľadu na to, ako absurdne to môže znieť. To veľmi dobre vedie k harmónii. Keď zo seba odstránime všetku nadbytočnú „plevu“, staneme sa úprimnými sami pred sebou. Možno ste sa už viackrát na seba pozreli nahí do zrkadla. Pozrite sa znova a cíťte silu v sebe. Keď vám tento „pomalý tanec“ začne spôsobovať potešenie, telo bude jednoducho tancovať po vašom byte a bude sa pohybovať po najefektívnejšej trase. Upratovanie potom prebehne samo, bez akéhokoľvek úsilia z vašej strany. Zapamätajte si tento pocit a zapamätajte si ho pred ďalším nadchádzajúcim upratovaním. Po dokončení čistenia sa nebudete cítiť vyčerpaní. Budete sa cítiť oddýchnutí a plní energie. A úplne úprimný sám k sebe. Potom sa začne produkovať endorfín – pomocník pri prekonávaní rutinných záležitostí.

Tak je to vo všetkých ostatných prípadoch, dokonca aj s intelektuálnou prácou. Je pre nás oveľa jednoduchšie uviesť svoje telo do usporiadaného pohybu ako naše myšlienky. Ale aj tu stačí odpútať pozornosť od toho, čo sa deje, keďže všetko ostatné sa stane samo. Toto je koncept Sily. Keď ste vášnivý, keď máte záujem. Všetko sa deje akoby samo. A na ničom inom nezáleží, okrem momentu „tu a teraz“. Píšete a čítate zároveň. Ste v prítomnosti, ste v prúde. Tento prúd sa zrodil vašou silou. A čo je najdôležitejšie, tento proces sa vám páči a máte z neho radosť.

To, že si robíme život nudným, je len naša zásluha. Existujú mechanizmy, ktoré nás k tomu nútia. Podstata je vždy v jednej veci, celý Svet, ktorý vidíme, je živený našou silou. Zoberme si náš „status“, veľa ľudí chce mať „status“, . A chcú, aby to bolo čo najvyššie. Mnoho ľudí sa usiluje o postavenie. V skutočnosti na „statuse“ vôbec nezáleží. Koľko vedeckých titulov vedci vymysleli. Vedúci veľkých podnikov vynaložili veľa času a úsilia, aby získali vedecké hodnosti, aby mali iný status. Ale nepochopili, že v skutočnosti ide o „divadlo absurdnosti“. Ak sa vám podarilo "uvaliť" mne alebo mojim spolupracovníkom "status". Nahnevám ťa, ale je mi to jedno.

Pochopte, máme mechanizmy, ktorých sme sa stali vlastníkmi v posledných fázach „Noci Svaroga“. Nútia nás dať časť svojej sily každému, kto je v hierarchii nad nami. Ale hierarchiu vymysleli ľudia, nie Bohovia. Naša spoločnosť by mala byť ako „Božský poriadok“, kde Rod zahŕňa všetkých. Bohužiaľ, v súčasnosti fungujú mechanizmy dutých hierarchií takmer bezchybne.

Predstavte si, že sa váš sused stane poslancom alebo rozprávkovo zbohatne. Postoj k nemu sa okamžite zmení, stane sa to na nevedomej úrovni. Toto je „vírus“, chvor, choroba vedomia. Osoba nemôže kontrolovať tento proces. Koniec koncov, je to umelé. Takže vo všetkých ostatných prípadoch je naša „úcta“ k štátu, k zákonom, k moci, k bohatstvu a iným podobným drobnostiam založená práve na tomto mechanizme. Aby to fungovalo, musíte urobiť jednu jednoduchú vec. Oddeliť vás od vašej sily. Sprístupniť ho každému, kto ho môže používať. Postaviť svoje Ja svojej vlastnej Sile, aby ste mohli existovať spolu. Takto fungujú algoritmy systému. Človek bol vychovaný tak, že je pripravený s radosťou odovzdať svoju Silu tým, ktorí ju dokážu skutočne využiť. Bol tak naprogramovaný (za posledných tisíc rokov). Je načase, aby sme tento mechanizmus mierne upravili, aby to nebola jediná možná možnosť nášho konania. Musíme sa spriateliť s našou Silou. Musíme to prijať a použiť pre dobro Rodu, pre dobro Bohov, pre dobro Otčizni našej! Tako Bysť, Tako Jesi a Tako Budi!

Ľúbosť  a pokoj!

Pokračovanie nabudúce….

Autor: Любомiръ Тай-Мыр

Redaktor: Олеся Маринкина

Hlavný redaktor : Агніслава Антонова

Preklad: Борɣславъ Vargic