Deň Boha Kupala
Mnoho ľudí si mýli Deň Boha Kupalu s kresťanským sviatkom Ivana Kupalu. Stojí za to hneď vysvetliť, aký je rozdiel. Keď kresťania všetko preložili, vyšlo najavo, že narodeniny Jána Krstiteľa pripadli na letný slnovrat (aktuálny dátum: 22. – 24. jún). Ale medzi Slovanmi bol v deň letného slnovratu Deň Čísloboha, t.j. Boh času, ten riadi a určuje, kedy je najdlhšia alebo najkratšia noc, kedy je vonku deň a noc, t.j. čas je jeho zodpovednosťou. A o dva týždne - Deň Boha Kupala, t.j. 7 Chejliet. Ale kresťanstvo sa rozhodlo premeniť Deň Boha Kupalu na svoj sviatok, ktorý bol v harmónii, t.j. Na Západe to nazývajú: Deň Jána Krstiteľa (John Baptist), ale po našom to nazývali Ivan Kupala.
Čas sviatku
Prečo je Deň Boha Kupala po letnom slnovrate? Kupala dáva silu a očistu, príležitosť pre ľudí zbaviť sa vnútorných nepríjemností, chorôb, nejakého trápenia a skúseností, a preto sa Deň Boha Kupala neslávi na samotný Slnovrat, ale keď Slnko ubúda, aby všetky choroby a protivenstvá ustupujú práve s týmto a pôvodne bol s týmto spojený Deň Boha Kupala.
A všimnite si, že keď sa po rieke posielajú vence so zapálenými sviečkami, na Deň Boha Kupala hovoríme, čo musí odísť. A potom v Deň Boha Perúna sa obrad opakuje a hovoríme, čo chceme na oplátku za to, čo odišlo. T.j. Tento systém sviatkov je taký, že namiesto negatívnych vecí, ktoré odchádzajú, prichádzajú pozitívne.
Program dňa?
- Ranná služba na počesť Boha Kupalu, t.j. na počesť očisty. Slávime našich Bohov a Predkov, pretože nám dali život, odovzdali svoju silu, svoju slávu, svoju moc.
- Po službe im prinášame tréby, aby boli s nami počas očisty v Deň našej očisty. T.j. Previedli sme službu, priniesli tréby, nakŕmili Bohov a sami sa nakŕmili.
- Ideme na breh Irija, kde pripravujeme miesto na sviatok. T.j. tam pripravíme Obetník, Oheň, inštalujeme Meč Perúna, dievčatá si pletú vence.
- Keď je všetko pripravené, začnú hry, tzv. „Hry Bohov“, rôzne testy, chorovody, prúdy, zmijky (* stávajú sa jeden po druhom zmijkou a hlava musí chytiť chvost, t. j. ten vpredu musí chytiť toho vzadu). Ale to je len rozcvička pred začiatkom sviatku.
Alebo sa hral Obrad Vôľa Bohov, t.j. do zeme alebo do piesku na brehu vykopali dve Ogňovištia (solárniky oproti sebe) a okolo nich sa viedli dva chorovody: chorovod dievčat sa pohybuje jedným smerom (proti smeru hodinových ručičiek), mládenecký chorovod sa pohybuje v opačným smerom (v smere hodinových ručičiek). T.j. držiac sa za ruky sa pohybujú v chorovode, a keď sa povie: „Vôľa Bohov!“, chorovody sa spoja a tí, ktorí sa stretli chrbtom, sú potom preverovaní – Bohovia ich spojili alebo démoni tlačil ich. Stáva sa tiež, že sa zrazí jedno dievča a dvaja chlapci a potom sa začnú hádať, ktorý z nich podstúpi tento obrad. V tomto prípade boli pozvaní hrať „Hry Bohov“ a ktokoľvek z nich získal viac bodov, kto bol šikovnejší, absolvoval s ňou obrad.
- Obetník je vyrobený z piesku (viď obr. - Pohľad zhora). Naše Slnko sa pohybuje v smere hodinových ručičiek, z východu na západ, takže lúče svastiky sú vľavo. Ak sa pozriete zboku, Obetník je ako pyramída s odrezaným vrchom. V zásade sa na základe štruktúry tohto Obetníka postupovalo urbanistické plánovanie, s obrannými múrmi, s rímsami, stačí sa pozrieť na štrukturálnu schému Arkaimu.
- Inštalujeme Meč Perúna na juh od Obetníka tak, aby garda bola orientovaná: Sever - Juh. Okolo meča je vytvorená ohniská jama - ohnisko, pretože sa hovorí: "A keď Boh Perún porazil zlé sily, vrazil do zeme žiariaci meč." Okolo meča sa vodia chorovody.
- Solárniky pre „Vôľu Bohov“ sú južne od meča aj miesto pre „Hry Bohov“ sa nachádza južne od meča a je nasmerované na východ, t.j. hádžeme akoby zo západu na východ.
- Ohňovice - venčeky, plte so sviečkami sú už vopred pre všetkých pripravené, po chorovodoch ich zapaľujeme od Obetníka (Posvätného Ohňa), hovoríme na sviečku, aby odišli problémy, ťažké časy, straty a púšťame tieto Ohňovice po Iriji. A keď ich púšťame, spievame hymnu Svätej zeme: „Oj, tečie rieka Irij Svetlý...“.
- Ďalej sa každý musí umyť vo vodách Irija. T.j. Umývaním vo vodách Irija si čistíme telo. A len tí, čo si umyli telo, pokračujú v preskakovaní cez oheň.
- Skákanie cez veľkú centrálnu vatru. Skáčeme z východu na západ, t.j. podľa pohybu Slnka. A nepreskakuje sa severný oheň, nazývaný Oheň Daárii, pretože sa verilo, že ten, kto preskočí tento oheň, prekĺzne popri Múdrosti. Ale niektorí, aby nestáli pol hodiny v rade na preskočenie veľkého ohňa, robia si malé ohne a preskakujú ich. Verí sa, že o polnoci preskakovanie veľkého ohňa (a už vieme, že človek má energetickú štruktúru matriošky (9 tiel) jedno v jednom, t.j. musíme skočiť deväťkrát, pri každom skoku čistíme jedno z našich deviatich tiel.
- Potom mládež vodí chorovody okolo dvoch solárnikov – ľavostranného a pravostranného. Kým sa vodia chorovody, Ohnivá cesta sa naplnená uhlím.
- Po chodení po uhlíkoch sa berie bratinu, napĺňa sa obyčajným chlebovým kvasom a všetci, ktorí prešli úplnou očistou, t.j. Telo, Duša a Duch, stoja v kruhu a bratina je v kruhu podávaná od jedného k druhému - odpil si a podal bratinu ďalej.
- Bratčina alebo bratina je veľká čaša naplnená kvasom, na ktorú sa načítava blahoslavenie Perúna. A pre mladých, ktorí prešli Obrad Voľa Bohov, páru sa dáva oddelene, nie z tejto bratiny, ale oddelene, jeden pohár pre dvoch. A oni akoby spolu pili tú istú čašu a mládenec je povinný sa o dievča starať až do svitania, aby bola dobre najedená, veselá, mravná a bezúhonná.