Posvätný Ohňový obetník sa nazýval Dunija (alebo Duňja). Duňja vo forme dvojitej svastiky.
Ohňový Obetník sa nachádza vždy vedľa Kapišťa alebo Svätilišťa na západnej strane, t.j. Predkovia nasledujú Slnko, preto, keď prinášajú Tréby, vychádzajú z Kapišťa aôebo Svätilišťa, idú k obetníku na západ, v smere k Slnku. Okolo Obetníka bola vytvorená Kummirňa, t.j. boli umiestnené: Stĺpy Kummirov, párne číslo: 4, alebo 8, alebo 16. To znamená. zo stredu Obetníka (Duňji) nakreslili kruh a pozdĺž neho umiestnili Kummiry. Alebo kruh Kummirov sa nachádzal na severnej strane Obetníka.
Buď Kummirňa bola vyrobená západne od Duňji, ale potom mala byť pod baldachýnom. T.j. v Kummirne bol v strede stredový stĺp, okolo neho bolo 16 Kummirov (Bohov), pred každým Alatyr-kameň bol obetník a nad celou Kummirňou bol baldachýn, aby na Kummiry nepršalo ani nesnežilo. T.j. ak sú Kummiry na západnej strane Duňji, potom je nad nimi urobený baldachýn, a ak sú Kummiry severne od obetníka, stáli bez baldachýnu.
V západnej Kummirni neboli žiadne steny, medzi stĺpmi bola zavesená len husto tkaná vzorovaná látka, nazberaná na valcoch. A počas obdobia sneženia alebo dažďa sa táto látka uvoľnila z valčekov na vrchu, bolo to ako steny vyrobené z hustého materiálu, kovový valec dával akési napätie a Kummirňa sa ukázala byť uzavretá, odolná voči vetru. Keď treba, látku nadvihnite a všetko je otvorené, t.j. je priestranný, pohodlný, nikto nikoho neobťažuje, tréby sú umiestnené na kameni Alatyr a každý sa obracia k svojmu Bohu - Kummirovi.
Oheň z centrálneho Ohňového obetníka (Duňji), sa používal na zapálenie ohňa pred ostatnými Kummirami aj v západnej Kummirni. Ale Žreci sa snažili oheň v takej Kummirni neustále udržiavať. No boli dni, keď sa oheň špeciálne hasil, napríklad: na Novoletie, na Deň Boha Kupalu a množstvo iných sviatkov, t.j. pri obnove – aby Starý Oheň uhasol a bol prinesený Nový Oheň.
Prinášanie tréb
T.j. na Rodičovské dni sa presúvame (prinášame Tréby) z Východu na Západ a povedzme služby na Deň Perúna, na Deň Velesa, Semargla atď. ideme z Juhu na Sever.
Človek, ktorý oslovuje a prináša Tréby (t.j. keď vyšiel na Duňju a stojí pred ohňom), sa musí v prvom rade naladiť na to, čo robí – oslovovať Rod, Bohov, Predkov, aby jeho špecifické tréby, dary, nekrvavé obetiny mali obrazný smer, alebo v modernom jazyku: mali smerový vektor, t.j. kam pôjdu, sústredenie.
Preto Tradície hovoria, že Ohňový Boh , prijímajúc tréby Duňji, ich posiela na Nebesia s čiastočkou seba samého a táto častica na seba berie Obraz: koňa, zajaca, vtáka (orol, sokol, jastrab), príp. obraz vlka (psa). A všimnite si, tieto správy od Semargla – Ohňového Boha, majú Obrazy veľmi rýchlych živočíchov na Zemi (kôň, zajac, jastrab atď.), t.j. Zdá sa, že symbolizujú rýchle doručenie správy od niekoho žijúceho niekomu, kto odišiel do Vyššieho Sveta, alebo niekomu žijúcemu vo Vyšnom Svete. Preto niektorí ľudia počas ohňových obetín fotografujú a na fotografiách vidíme oheň stúpajúci z Duny, má podobu vtáka, koňa, vlka. Keď samotný Ohňový Boh doručí, fotografia ukazuje, ako plameň naberá na obraze muža nad Duňjou, t.j. osobne doručuje naše dary, Tréby, bezkrvné obetiny tým, na ktorých sa obracáme. Preto pred vstupom na schody Duňji musí človek dať do poriadku svoje myšlienky, otvoriť svoje srdce a až po otvorení srdca začať stúpať po schodoch Duňji (Ohnivého obetníka).
Vyplnenie prázdnoty
Človeku, ktorý spolu s Trébami odovzdal kus seba Bohom a Predkom, Ohňová Boh Semargl dáva možnosť vyplniť vzniknutú vnútornú prázdnotu. T.j. Vložili sme časť našej Duše do tréb a odovzdali ich, a keďže sme ich rozdali, znamená to, že v nás vzniká akási prázdnota a Boh Ohňa nám dáva možnosť túto prázdnotu vyplniť. Preto napĺňame túto prázdnotu ohnivou silou Posvätného Obetníka. Touto energiou napĺňame všetky štyri zložky – Telo, Duša, Duch, Svedomie.
Príklad: Predkom sme priniesli palacinky, ale palacinky sme robili rukami, t.j. priniesli sme plody našej práce vytvorené týmto telom, čiže sme uložili telesnú energiu a dostali palacinky. Plus sme ich robili s Dušou, t.j. Zložili aj Dušu. Vložili aj Ducha, t.j. kus seba, aby Predkovia vedeli, že toto je od nás, a nie od cudzieho alebo niekoho iného. A urobili sme to s čistými myšlienkami a nie tak, že sme len mechanicky prišli a hádzali palacinky: "Predkovia, tu máte, jecte !" to je všetko. A ak sú naše myšlienky čisté, potom je čisté aj naše Svedomie, t.j. Dáme tam aj mieru našich činov (Svedomie). Preto sme tam priniesli štyri živly – z Tela, Duše, Ducha a Svedomia, a preto ich štyrikrát dopĺňame ohnivou silou z Posvätného Obetníka, aby sme zaplnili tieto prázdnoty. A keď sme už doplnili, ideme ďalej - na východ z Obetníka.
T.j. Dochádza k výmene energií.
Čo možno a čo nemožno hádzať do ohňa?
Pri prinášaní Tréb je dôležité, koľko energie ste vložili a čo hodíte do ohňa. Do ohňa sa preto snažili priniesť nielen to, čo vlastnoručne vyrobili, ale aj to, čo si vlastnými rukami vypestovali. Povedzme, že držíte v ruke hrsť pšenice a napĺňate ju svojou energiou. Vždy bola považovaná za energeticky najnáročnejšiu – na zemi rastie raž, pšenica, proso, pohánka, ale aj šišky, veľmi silná sila. Potom v lete prídu poľné kvety, dostanú nielen silu zeme, vzduchu, ale aj silu Slnka a získajú krásu a celú túto krásu hádžeme do ohňa, ale nie tak, aby zhorel. , ale tak, aby im to tam zostalo ozdobené. Po poľných kvetoch a tých kvetoch, ktoré si človek pestuje sám, sú na prvom mieste produkty - palacinky, ako symbol slnka Jarila, potom buchty, všetky druhy koláčikov a potom sladkosti, zelenina, ovocie atď.