Obrad Kroda

Obrad  krodírovania, t.j. uskutočnenia Krody, sa používa na vyslanie zosnulého na jeho poslednú cestu vo Svete Javi a na pokračovanie jeho života vo Svete Slavi. Samotný koncept „Kroda“ znamená poslať človeka do „K-Rodu“. Kroda sa nazýva aj pohrebná hranica. Kroda sa spravidla vytvára z brezy, dubu, cédra a iných posvätných stromov. T.j. stromy sú žiariče, vyžarujú teplo a energiu a všetka táto sila sa prenáša na zosnulých. Na Judžizme sme už písali, ako sa to všetko deje: Kruh Absolútna, pohreb, ako dlho sa ním zaujímaju žreci , ako dlho to leží doma.

Kroda

Kroda je urobená na výšku 1 sažeň (213 cm): položte rad polená, hádzajte suchú trávu, konáre, seno, brezovú kôru alebo niečo iné, potom ďalší rad. Šírka a dĺžka závisí od tela zosnulého, zatiaľ čo vzdialenosť od okraja k hlave, ramenám a nohám je 1 aršin. Polená sú namočené v oleji, t.j. Zahrejte rastlinný olej a polejte ním všetky polená. Existuje koncept dvoch Krod, t.j. ak bol zosnulý bojovník alebo vznešený príbuzný, na vrch baldachýnu sa umiestnil zrub alebo pohrebná loď. Ale od okraja strán veže po okraj Krody bude tiež 1 aršin. Kroda sa podpaľuje fakľami.

• Keď sa stavia samotná Kroda, robí sa to preto, aby bola v prvom rade krásna, stala sa slávnostnou, pretože nesmútime, ale naopak, tešíme sa, že vidíme ďalej, Duša ide ďalej vo svojom vývoji.
• Ďalším bodom je, že konáre zelene sú zapichnuté medzi polená pre krásu, rôznych stromov v lete a ihličnanov v zime ako dekorácia. A práve zelené konáre vydávajú dym, no nie je tam žiadny dym.

Kroda sa stavia tak, aby bol zosnulý  s hlavou na sever. Na južnej strane bol umiestnený rebrík, po ňom sa niesol zosnulý a po schodoch na severnej strane opustili baldachýn. Tiež príbuzní mohli ísť hore z južnej strany, rozlúčiť sa, pobozkať ho na čelo a ísť dole pozdĺž severnej strany. Ale niekedy, ak je priestor obmedzený, išli hore a dole po tých istých schodoch, potom, keď vyliezli na baldachýn, obišli zosnulého na východnej strane a vrátili sa na schody pozdĺž západnej strany, t.j. postavili sa, akoby zo srdca tejto osoby, aby sa rozlúčili. Žrec alebo sprievodca obradu po rozlúčke prikryl tvár zosnulého a celé telo bielou pokrývkou a zastrčil ju pod telo, aby ju keď začne horieť hneď neodniesol ohnivý prúd. .

• Schody sú potom odstránené a tiež spálené.

Ruky sú pozdĺž tela, alebo niekedy boli položené na hrudi, pričom dlaň jednej ruky pokrývala druhú. T.j.  zosnulý nemá žiadne okovy. V niektorých Vsiach sa prerezali šľachy na pätách a na rukách pri ruke, lebo teplo bolo veľmi silné a vyskytli sa prípady, keď šľachy vysychali, napínali sa a mnohým sa zdalo, že nebožtík vstáva, nohy vybočovali a niektorí sa mohli cítiť zle.

Okolo Krody bol nakreslený kruh, t.j. jednoducho drn vykopali alebo odstránili, lebo teplota by bola taká, že by tráva začala horieť a aby sa oheň ďalej nešíril, bolo treba nakresliť kruh.

Zapálili Krodu a povedali vetu (jedna z možností): - „ odpravuje sa (meno) k Svarge Prečistej k Rodu svojmu. - "odpravuje sa (meno) v Prav j Rodu svojmu." - "odpravuje sa (meno) v Slav k Rodu svojmu." A tam ho  už pošlú ďalej.

Kroda je podpálená o 16:00 moderného času. T.j. pohrebná hranica horí niekoľko hodín a so západom slnka (Duše odchádzajú po Slnku) akoby Duša išla v Prav a Slnko jej osvetľovalo cestu. A do rána tu bude popol. Ďalej sa vezme domovina a zbiera sa popol.

Tí, ktorí sa zúčastňujú obradu (vykopávajú mieru, kladú krodu, držia pochodeň), by mali mať ľavú ruku schovanú pod bielou látkou, spravidla sa na to používajú biele uteráky - omotajú ju okolo ľavej ruky.

Kurgan

Domovina (alebo domček) sa vyrába v podobe hlineného džbánu, alebo v podobe urny z kameňa, mramoru, či brezovej kôry, možno zo skla, hoci len trojlitrový džbán. A tam, nie rukami, ale špachtľou, sa zbiera popol, zvyšky kostí, ak nejaké existujú, ale spravidla pri takom silnom ohni všetky kosti horia. Stalo sa, že tam, kde bolo málo lesa, zhoreli hlavné kosti, ale lebka zostala, potom bola umiestnená blízko Kummirov svojho Rodu. Ale zvyčajne všetko zhorí, popol sa zbiera do domoviny alebo niektorí ľudia vyrobia dve dominy: jednu na vytvorenie kurganu, druhú  domov postaviť. Niekto si vyrobí koženú tašku s koženým vrkočom, naplní ju popolom Predkov a nosí ju na krku ako dlaň.

Zvyšok popola, ktorý zostane, mnohí tiež zbierajú do špeciálnej veľkej nádoby, aby sa tento popol rozsypal buď nad riekou, alebo po svojom poli. T.j. potom človek položí svoj život za toto pole za toto územie, ale nepustí tam nepriateľa, pretože toto územie je zalievané potom a prachom jeho Predkov.

Kurgan - Mohyla. Po pozbieraní popola v domovinu sa vykope v zemi jama s rozmermi na mieru (1x1 meter), hĺbka niekedy siaha od miery až po sažeň. V strede je nainštalovaný stĺp, dajú sa tam umiestniť aj kosti, na stĺp sa pribije štvorcová doska, v rohoch sú 4 stĺpy a medzi ne sa  umiestni domina, priamo tam sa dajú umiestniť tréby, možno tam umiestniť kadidlo a zapáliť sviečku. Ak prišlo veľa príbuzných, stĺp presahuje jamu, t.j. nad povrchom zeme, ak je málo príbuzných, potom môže byť pod úrovňou zeme.

Celé  je to zhora uzavreté vekom so zakrivenými okrajmi, vyrobenými z dreva, niekedy kovu. Jednoducho ho nasadili na stĺpiky a stala sa strechou. Potom to všetko zakryjú šatkou – šatkou z bieleho materiálu, a tá visí pod všetkým, lebo príbuzní potom vezmú zem rukami a naplnia ju a ona spadne a ukáže sa, že plošina sa natiahne, zastrčí a drží veko a dominu, a to je všetko  úplne zakraté. Ak uvážime tento uzavretý priestor, tak opäť vytvoríme maternicu, t.j. muž vyšiel z lona svojej matky a vrátil sa do prirodzeného lona, alebo skôr do jeho tela, a Duša prišla z Nebies na Nebesá sa vrátila.