Pamätovanie trizny
Pamätovanie je trizna. Ale sú tu Pokyny a je tu Pamätovanie – rozdiel je len v tom, komu sa číta. T.j. Slavjani poznali tieto Pokyny takmer naspamäť, alebo, ako mnohí hovoria, „Slavjanskú Knihu Mŕtvych“ - kam sa pohybovať atď. Je to ako u žltých, ale tam skrývajú Knihu a potom príde budhistický mních a recituje „Budhistickú Knihu Mŕtvych“, to isté v Egypte. Naši ale toto všetko vedeli, a tak im po smrti dávali Pamätovanie, t.j. jednoducho pripomenuli ako a čo a už poznal samotnú cestu, pretože bol vychovaný a vyškolený, poznal celý tento systém. A Pokyny, tú istú „Knihu Mŕtvych“ – Slová na rozlúčku, čítal, keď to ešte nevedel, t.j. vo veku 12-16 rokov, keď ešte nedosiahol tento bod, vtedy mu to bolo prečítané.
Pamätovanie
„V tento deň sme usporiadali triznu veľkú pre Rodoviča nášho (meno) z rodu prastarého, rodu slávneho, Bohmi a Predkami chráneného. A každý príbuzný za trapézou trizny spomína s vytesanými slovami a všetky jeho činy slávne na slávu rodu jeho, viery predkov jeho a Otčizni jeho. Pred Bohmi sa predstavil ako ľudská bytosť a zachoval Rod a veľmi ho rozmnožil potomkami slávnymi a skutkami dobrými. Keď sme oslávili všetkých našich Bohov a Predkov, spomenuli sme si čistými slovami na svetlú Dušu, ktorej cestu do Svargy prečistej a ku kozubu prastarého rodu a k našim Predkom ktorí čakajú Rodoviča, ktorý zo sveta Javi prišielšieho a vo Slavi svetlej sa znovu sa narodil. Podľa slova a vôle Svaroga táto duša vystúpi do nebeských príbytkov Virija a nájde zlatú cestu, aby sa zjavila pred svetlými očami bohov našich s dobrými slovami a veľkosťou, podľa nášho veľkého svedomia hovoríme všetkým predkom tohto Rodu veľkého, ktorí pozerajú triznu túto a počúvajú nás z nebies. Nech je život jeho všeblahostným vo svete Javi, jeho Javný život bol požehnaný] a spomienka na (meno) žije v našich srdciach, ako požehnania bohov svetlých a Mnohomúdrych predkov našich a odviedli ich na ďalekú cestu, všerodno hovoríme, nech pre teba Svarožia Zlat Cesta nebude na ťarchu, buď hoden vydláždiť ju s veľkou cťou, ako Toriša Zlat cesta Mnohomúdri Predkovia naši a nech sa toto tajomstvo uskutoční podľa Bohov, lebo tako bysť, tako jesi , tako budi.“
Toto je jeden zo známych výrokov, t.j. jeden z listov, ktoré sa čítajú zosnulému. Ak sa pozorne pozriete, túto Triznu možno prečítať Rodovičovi aj Bo-Jarovi. Pretože: „zachovanie rodu a jeho rozmnoženie slávnymi potomkami a dobrými skutkami“, t.j. Je jasné, že deťom toto nečítajú, nestihli si založiť rodinu a splodiť potomstvo. A keď sa tu hovorí, že „potomkami dielo slávnymi“, znamená to, že buď splnili svoju povinnosť voči Rodu, alebo už majú okruh potomkov, a nielen deti, ale aj toho človeka, lebo sa hovorí, že rozmnožil, čo znamená, že má svoje deti buď sa oženili alebo sa vydali. Ale tu predovšetkým synovia, lebo ich oženil, rozmnožili svoj Rod, t.j. tu je taká forma.
V minulosti sa navyše niekedy do ruky vložila tabuľka, na ktorú sa vyrezal určitý text, prípadne sa do ruky vložila brezová kôra s určitým textom. Len medzi Slavjanmi je to ako vodítko v ruke, značí aj Cestu, tak medzi kresťanmi je tento rad boží poslaný na posmrtnú ťažkú prácu, rabom do neba.
Chcem povedať, že akákoľvek trizna musí vychádzať zo srdca a každá trizna musí byť podľa Svedomia.