Naši Predkovia nazývali Prírodnú silu schopnosťou okolitého sveta povedať človeku a iným živým bytostiam o nadchádzajúcich zmenách v okolitej realite. Povedzme, že človek išiel a videl: les bol tichý a zrazu sa vetvy stromov začali prudko zvažovať - to znamená, že Leši (majiteľ lesa) varuje: "ponáhľajte sa, čoskoro začne búrka." Alebo povedzme, vtáky, zvieratá, tie sú citlivejšie, a menej odtrhnuté od okolitého sveta Matky Prírody, takže človek cez nich, ako súčasť Prírody, vnímal varovania, t.j. všimol si: ak psy začnú zavýjať, obzerať sa okolo seba, potkany utekajú, znamená to, že pravdepodobne dôjde k zemetraseniu alebo povodni. T.j. Príroda sama varuje pred tým či oným javom. Ale sám človek môže tieto javy ovplyvniť. Povedzme, že meteorológovia povedali: "V Arménsku sa očakáva zemetrasenie s magnitúdou 2-3 stupne." Všetci Arméni si okamžite pomysleli: „Ach, musíme ísť do Arménska, odstrániť odtiaľ koberce, krištáľ, zlato, autá ...“, t.j. všetky ich myšlienky smerovali do epicentra a v dôsledku toho zbolo viac ako 6 stupňou: Sumgait, Stepanakert - všetko sa ukázalo byť zničené. T.j. tu nepôsobila Prirodná sila, ale sila ľudského myslenia pôsobila na posilnenie. Alebo to isté v Japonsku či Číne, vysielajú varovanie pred zemetrasením a všetci Japonci a Číňania sa okamžite rozbehnú do šintoistických chrámov, do budhistických datsanov a začnú sa vrúcne modliť. Človek stojí a v rytme spievania modlitby udiera veľkým polenom do veľkého zvonu, vytvára vibráciu, akoby oznamoval Prírode: „U nás je všetko v poriadku, u nás je všetko ticho“ a namiesto sľúbeného 4-5 stupňov je 1-1,5, inak a všeobecne vyhladené.

T.j. človek svojou mysliteľnou činnosťou môže blahodarne ovplyvňovať svet okolo seba tak ako aj deštruktívne. Preto naši Predkovia vždy hovorili: "Prírodná sila pôsobí v súlade s myšlienkami človeka." T.j. ak človek nosí vo svojom mozgu myšlienku zničenia atď., Potom sa okolo neho získa atmosféra negativity, podráždenia, ktorá, podobne ako vírus, infikuje okolie. A Prirodná sila je ako zosilňovač mysliteľskej činnosti. Ak človek vyžaruje dobro, jemnosť, lásku, potom sa okolo neho vytvorí to isté priaznivé pole a potom všetci chodia a sú prekvapení: „Celý svet sa rúti a okolo neho je pokoj a ticho a Božia milosť“. T.j. zdalo sa, že pôvabne ovplyvňoval prírodu a príroda v súlade s jeho myšlienkami pôvabne ovplyvňovala jeho a jeho prostredie. Preto si všimli, že sa napríklad dvaja ľudia začnú medzi sebou hádať a okolo nich sa začnú sťahovať mraky. Potom sa to zmenilo na obrazné vyjadrenie: ak politici medzi sebou nenašli spoločnú reč, hovoria: nad svetom sa začali sťahovať mraky. Prírodná sila pôsobí všade a ako koná človek? Ráno vstane, ponaťahuje sa, natiahne svaly a potom ide bosý na zem a začne absorbovať Prírodnú silu. Ráno sa Príroda upokojí a on akoby od Prírodnej sily dostáva náboj živosti a pokoja na celý deň, čím viac vychádza Slnko, tento moment východu, keď aj vtáky prestávajú spievať, t.j. silný prúd slnečného vetra, tiež akoby umocňuje Prirodnú silu a v človeku pokoj na celý deň. Vírus myšlienok. Povedzme, že je plný autobus zdravých ľudí. Prišiel jeden chrípkový pacient, zakašľal, do večera bolo viacerým ľuďom z tohto autobusu zle a ďalším z nich, a táto vlna chorôb sa rozširuje. Vírus myslenia pôsobí aj na každého človeka. Preto naši Predkovia vždy hovorili: myšlienky musia byť čisté. Zlo by nemalo nadobudnúť konkrétnu podobu, nedá sa personifikovať, pretože zlo premenené do nejakej podoby začína silnieť a ovplyvňovať okolie. To znamená, že keď nadobudne špecifickú formu, môže už začať konať samostatne, pretože ľudia začnú kŕmiť toto zlo svojou myšlienkou a Prírodná sila túto myšlienku posilňuje. Preto Slavjani vôbec nemali zosobnenie zla.

Pokojanie - stav pokoja Stav pokoja je, keď človek rozvíja rovnaké myšlienky a obrazy, ktoré harmonicky rezonujú s vonkajším svetom. Keď má všetko v pokoji, môže človek komunikovať so stromom a strom mu to povie; vie komunikovať s riekou, s jazerom a jazero s ním bude adekvátne komunikovať. Oblak, vzduch, vietor - pamätajte na rozprávky: buď sa jabloň schová pred labutími husami, alebo sa schová jazero, alebo sa z nebies zostúpi oblak a skryje utečencov pred negativitou v hmle. T.j. ľudia používali Prírodnú silu. Ako však vstúpili do spoločnej frekvencie so silou Prírody? A mali dostatočný odpočinok. Príroda je pokojná, ale oddych neznamená bez pohybu či bezmyšlienkovitosti, pretože tá je už ako smrť. A tu ide o to, ako je človek nakonfigurovaný. Samotná naša Zem je pokojná, t.j. pokojná, je v stave harmonického odpočinku. Preto, keď človek vstúpi do vlastnej oscilačnej frekvencie Zeme (t.j. Zem sa kýve okolo svojej osi a stále rotuje, získa sa frekvencia kolísania) a keď človek vstúpi do tejto všeobecnej amplitúdy, začne si naplno zvykať a harmonizovať okolitý svet a to všetko okolo sa mu páči, všetko je pre neho dobré a nič ho nedráždi. A keďže neexistujú žiadne negatívne vplyvy zvonka a zvnútra, ide o stav odpočinku. Prečo človek hovorí: Musím sa upokojiť? T.j. uviesť svoje pocity, myšlienky, emócie, inštinkty do akéhosi harmonického stavu, to je POKOJANIE - uviesť všetko do stavu pokoja, harmónie (* nezamieňať s kresťanským pokáním).