Čo nás pri hľadaní láka?

Pohyb a samotná cesta. Pohyb je život.

Keď ste v pohybe, pracujete menej. Pretože je to sladký pocit z putovania, keď idete domov z dovolenky alebo z domu idete na dovolenku. A tieto medzicesty sú najsladšie, najzaujímavejšie. Čakáte na nich, cítite sa ako skvelý cestovateľ, hľadáte niečo zaujímavé a navyše nemusíte pracovať. Hľadanie je mystický zážitok a mnohí z nás ho vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť Duchovnej cesty. Preto sa tento mystický zážitok často stáva cieľom. V podstate je to náhrada a prekážka prebudenia.

Duchovné prebudenie nie je mystická skúsenosť alebo nová skúsenosť. Nemenný stav vedomia je tým, čím je. Prebudenie sa nikdy nezhoduje s predstavami o ňom. Prebudenie je ako zapamätať si seba ako toho, kto vidí tento sen, a nie toho, kto v sne niečo robí. Ako niekto, kto existoval a vždy bude existovať uprostred všetkých javov a za nimi.

Všetky zážitky, všetky skúsenosti, všetka mystika vo všetkých prejavoch sú súčasťou spánku. Samozrejme, môžete byť v jeho tenkých vrstvách, ale aj tak je to súčasť sna. Sen sa odvíja v podobe určitej drámy na divadelnej scéne. Javisko je územím zaužívaného ľudského vnímania, akejsi metafyziky a mystiky. A táto mystika je v zákulisí vonkajších procesov, ktoré možno vidieť, ak zmeníte zaužívané vnímanie.

Skutočná prebudená existencia je nezúčastneným pozorovaním z javiska aj zo zákulisia. Pozerať sa na kulisy väčšinu času nie je potrebné.

Mnoho ľudí berie svoje mystické zážitky ako niečo veľmi významné a vadí im, že to málo zaujíma ostatných, pre ktorých je to niečo bežné a nie veľmi dôležité. Nie je jasné, prečo je jeden z ich pozície zásadne lepší ako druhý? Veď napríklad narkomani pod vplyvom psychotropných látok ľahko získajú celú kopu mystických zážitkov. A to ich zabíja. Ak sú takéto zážitky cieľom, tak takáto cesta nikam nevedie. V moderných náboženských „duchovných“ večierkoch je bežné brať drogy a zakrývať to vysokými slovami. Ale ak ste k sebe úprimní, môžete vidieť, že po všetkých týchto mystických zážitkoch zostávajú staré reakcie na svojom mieste. Totiž reakcie nie v nejakom vymyslenom mystickom živote, ale v reálnom živote, v každodennom živote. A práve tento život je ukazovateľom nášho pokroku. Užívanie psychotropných látok je vždy istým druhom zážitku, ale zaplateného na úver.

Ak máte za cieľ prebudiť sa, potom mystické zážitky, ktoré prirodzene zažívate, keď postupujete cez určité štádiá, sú iba dopravné značky. Sú ako míľniky na Ceste, podľa živého programu si môžete vyzdvihnúť, kde a čo ďalej. V skutočnosti pre vodiča nie sú dopravné značky účelom cesty, nie sú niečím špeciálnym, okolo čoho musíte zastaviť, prejsť. Jednoducho ide ďalej, vďaka týmto znakom, smerom k svojmu cieľu. Toto je podstata cesty. A duchovné praktiky, prostredníctvom ktorých sa objavujú mystické zážitky, sú len auto, ktoré riadi a vidí znamenia.

Na internete je teraz veľa rôznych „duchovných praktík“ a to je katastrofa. Treba priznať, že s dostupnosťou informácií prišla aj povrchnosť ich vnímania. A to platí aj pre Védy. Stali sa dostupnými, sprístupnila sa komunikácia so Zrecami a tieto informácie začali byť vnímané povrchne. Všetky praktiky a metódy sú však stroj, nástroj, niečo ako lopata, ktorou je potrebné kopať, kým sa dostanete k vode.

Mnohí sa zaujímajú o jógu, učia sa ásany. Toto je veľmi dobré. Mnoho ľudí hovorí: "Nemôžem robiť jogu." Potom možno robia gymnastiku, cvičenie ráno? Nerobia. Pretože nechcú. Pretože jóga dáva predstavu o sebe ako o človeku, ktorý robí niečo neštandardné. Keď vezmete lopatu (duchovná prax), vykopete studňu s vodou, potom musíte lopatu zahodiť a bez toho, aby ste opustili studňu, piť z nej, kým sa nenasýtite. Namiesto toho mnohí vezmú jednu lopatu, potom druhú a kopú najprv na jednom mieste, potom na druhom. Prečo menia lopaty a miesta? Na túto otázku odpovedá málokto. Jednému táto lopata nevyhovuje, druhý nenašiel vodu tam, kde kopal. No na mieste ich „práce“ je veľa malých dier a ak by ste vynaložili maximálne úsilie a upriamili svoju pozornosť na jedno miesto, studňa by už bola vykopaná. A nie je také dôležité, kde začať kopať. Voda je všade. Len kopte na tomto mieste, kým si nebudete istí.

Rôzna duchovná literatúra, vedomosti sú dobrým ukazovateľom. A Védy sú tiež ukazovateľom, ako odkaz na internete. To neznamená, že po Vedách by sme mali vyskúšať všetko. Úlohou odkazu je nasmerovať a presmerovať používateľa na vstupnú stránku. Úlohou Véd je poukázať na zdroj pohľadu čitateľa a na faktory, ktoré ho môžu rozptyľovať.

Mnoho ľudí tieto odkazy prerába, nesprávne ich cituje a zanecháva k nim komentáre. Prečo? Klik, kliknutie, to je všetko. Choď tam, nevedmo kam. Alebo aspoň tam, kde smerujú odkazy.

Na rozdiel od všeobecne uznávaných predstáv možno povedať, že Pravoslávni Staroverci Ingľani nepotrebujú veľa vedomostí. Máme všetko. Nám niekedy stačí jeden úprimný rozhovor alebo malý odsek vo Védach, aby sme sformulovali samotnú podstatu toho, čo a ako presne treba urobiť. A potom lopatu do ruky a kopať. Všetko je v Zápovediach Bohov a Predkov.

Ale nie, to mnohým nestačí, spájajú sa v občinách.

Kde sú všetky tieto početné občiny, ášramy atď.? Ostali jedna, dve, tri, nie viac. Potom, asi pred desiatimi rokmi, počuli ten istý príbeh, ktorý znel asi takto: „Tu v osade, v občine (vraj v občine), je to dobré, pokojné, vznešené! A tam kde bývate, je všetko iné – hlučné, nízke energie, mesto, počúvajú šansón, ľudia nie sú rovnakí. Preto niektorí z týchto ľudí jedného dňa zanechajú všetko, pohádajú sa so všetkými, odídu a osady zmiznú. Najčastejšie tu cesta takýchto ľudí končí. A s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nezačala.

Väčšina našich Uzlov je viazaná v podmienkach spoločnosti, v ktorej sme prežili väčšinu svojho života, a najlepší spôsob, ako tieto uzly vidieť a rozviazať, je pozrieť sa na ne priamo, bez zakrývania očí.

Aký je ďalší krok pre Inglismus, pre tých, ktorí sa chcú presťahovať na pôdu, do Občín?

Odpoveď znie: „Vráťte sa domov, choďte domov, nájdite si prácu, dosiahnite to, čo ste kedysi chceli dosiahnuť, ale ustúpili ste! Nadviaž vzťahy so svojimi rodičmi, s príbuznými, s manželkou, manželom, priateľmi, zamestnancami, obklopte sa hodnými ľuďmi tam, kde je váš domov, kde teraz žijete! Nie je nutné, aby si všetky tieto vzťahy boli blízke, stačí, aby prestali byť deštruktívne a harmonicky zapadli do kontextu vášho života. Keď sa toto všetko urobí a zároveň zostane určitá túžba po niečom, čo presahuje aj túto harmóniu, môžete ísť na zem a vybudovať Občinu. Potom áno, bež tam! Alebo radšej choďte, pretože v tomto prípade nebudete musieť utekať pred realitou. Už nebude veľký kontrast medzi životom v byte v meste alebo životom v Občine, na dedine.