Znacharstvo – Celiteľstvo  (časť 2)

Viem, že táto vízia sa jedného dňa skončí.

Pre moje ťažké viečka padne posledný spánok.

A noc, ako vždy, príde a zažiari v jasných lúčoch

V prebudenom Vesmíre opäť príde ráno.

Hra života bude pokračovať, hlučná ako vždy,

Radosť či nešťastie sa objaví pod každou strechou.

Dnes s takýmito myšlienkami hľadím

na pozemský svet,

Dnes ma ovláda chamtivá zvedavosť.

Moje oči nikde nevidia nič bezvýznamné,

Každý centimeter zeme sa mi zdá na nezaplatenie.

Každá maličkosť je pre srdce drahá a potrebná,

Duša – sama o sebe zbytočná – aj tak nemá cenu!

Potrebujem všetko, čo som mal,

aj všetko, čo som nemal

A čo som kedysi odmietol, čo som nevidel.

Rabindranat Tagor „Život drahocenná“

Bolesť a potešenie, dobro a zlo, pravda a lož. Toto sú polarity, s ktorými sa nevyhnutne stretávame na našej životnej ceste. A bez ohľadu na to, ako veľmi sa chceme chrániť pred negatívnou stránkou života, osud nám neustále ponúka nové výzvy, stavia prekážky a dáva nám mimoriadne ťažkosti. Nie vždy však škodí, ale často otvára nové príležitosti a stimuluje, skutočne stimuluje náš rast, náš rozvoj. A rast, ako vieme, nikdy nie je bezbolestný.

A preto by sme my, ľudia, mali a potrebujeme vnímať choroby ako tréning, ako náš plný rozvoj, ako rast, ako ťažkosti, ako prekážky, ako skúšku. A náš vývoj závisí od toho, či ich prejdeme alebo nie, a ako ich prejdeme a ako sa nám ich nedarí prejsť. Život je vzácny!